Adopter
Chuunin
Počet příspěvků : 133
Body : 5194
První přihlášení : 12. 02. 11
 |  Předmět: Hantā Suwaia  Tue Feb 15, 2011 5:44 pm | |
| Jméno:
Hantā Přijmení/klan:
Suwaia Podstata:
Katon (nepozná a neovláda) Věk:
17 Národ:
železa Vesnice
:Kumo Povaha:
Ochranující,přátelská,bojovná,obětavá Zbraně/výbava:
Katana, Mozashi Techniky:
ovládanie chakry a výborné reflexy - Spoiler:
-urobí sa tenký povlak okolo lubovolnej časti tela z chary, ktorý slúži ako druhé brnenie alebo zosilnenie útoku (3x)
-nakoncetruje chakru do viditelného tvaru na konci prstov a vyhodí ju na súpera.
- dotkne sa zeme a vyšle svoju chakru do nej. Zachytí nou chvenie a odhalí protivníkov
Oblečení:
Samurajské brnenie Vzhled:
Vyzerá ako na obrázku Váha:
80 Výška:
192 cm Umění se zbraněmi:
3 Katana Zaměření:
taijutsu, boj s mečmi (nevm ako sa to povie) Příběh:
časť prvá: Počiatok
Narodil som sa 15.7 pred 16 rokmi. Moji rodičia si ten dátum živo pamätajú. V rovnaký den ušli pred Nukeninmi do hor v ktorých ma o polnoci porodili. Matka celý ten čas nekričala, nevidala ani hlások taká velká bola jej odvaha a taký velký strach pred odhaleným. Otec ju držal v náručí, matka pomaly aj rýchlo vydychovala. Odrazu začala kvapkať voda ktorá sa po chvíli premenila na ohlušujúci dážd. Práve vtedy, s prvým úderom blesku, som sa narodil. Rodičia dlho premýšlali na tým, ako stratili svoj domov a aj nadomnou. Ich rozhodnutie bolo bolestivé a zároveň aj správne. Nemohli sa o mna starať, nemohli ma zo sebou niesť. Preto bol moj další život nadväzujúci na strýka, otcovho brata, samuraia.
Stretli sme sa mesiac po mojom narodený, v zemi železa. Okamžite si ma oblúbil. Vydvihol na do vzduchu a premeriaval si ma " Je vôbec tvoj, braček, ak si spomínam, ty si ho mal vetšieho." PO chvílke mu po brade začala stekať žltá tekutina. Pustil ma a podal matke."Dobre, toto si robil aj ty." Pozval nás dalej a vypočul si všetko, čo sa udialo aj to, akú prozbu pre neho majú. Zahladel sa na my do očí a nadvihol obočie. Mal som chuť sa ho dotknúť a zistiť, či je pravé. Bolo. Potom moj strýko a otec odišli do vedlajšej miestnosti a zavreli za sebou dvere. NA chvílku som uvidel lesk katán. Potom sa dvere zabuchli a ja som bol utíšený matkinim teplom, jej nežnými rukami. Kolísala ma do vtedy, až kým som nezavel oči a nezaspal. Moj posledný zvuk z toho dna boli tiché vzlyky matky, ktorá vedela, že ma už nikdy neuvidý.časť druhá: Vznik samuraia
Od toho dna ubehlo 10 rokov. Už som dávno zabudol ich tváre, mená. Jediné, čo si pametám, bola posledná chvílka s matkou. Neviem, ako tťo je možné, ved v tedy som bol iba pulec, ale ano pamätám. To teplo, ktoré môže dať iba matka dieťaťu, ma nútilo prekonávať svet, do ktorého som sa narodil. Moj strýko, učitel, pomalým krokom kráčal ku mne, v majestátnom brnení a s úsmevom na tváry. "Ahoj, synovče." pozdravil ma zo zváštnym tonom, ktorý hovoril bud problémy (pre mna) alebo bol opitý. Nikdy som ho nevidel takého natešeného. "Dneska máš narodeniny, synovče" Odkedy som k nemu prišiel, nikdy ma neoslovil menom. Veril, že mená si musí človek zaslúžiť, rovnako ako meče, podla ich skutkov. Meno dané pri narodený je iba prvá fáza menovania.Druhá je na ceste a posledná v cieli, smrti. "áno, strýčko" odpovedal som mu škadlivo. Vždy ho to urazilo, kedže on, ako sám povedal, si meno už zaslúžil. Avšak dnes bolo všetko iné. Len sa mu úsmev rozšíril a ukázal mi, aby som ho nasledoval. Poslúchol som, uvažujúc nad jeho zvláštnym správaným. Došli sme do miestnosti, kde pred 10 rokmi stál strýko z mojim otcom. Konečne som uvidel ligotavú zbroj samuraia a večné ostrie katán. Nevychádzal som z údivu. Strýko sa nadalej usmieval, natšený z mojeho úsmevu. "Vyber si jednu katanu a časť chrániča." Z rukov širokým gestom ukázal na výber. Pomaly som prechádzal, pozorne si prezerajúc exponáty. Nakoniec som sa rozhodol pre širokú katanu a chránič hlavy. "Zlý výber synovec.Katana je pre teba pri tažká takže by ťa v boji spomalovala. A pre Samuraia nie je najdoležitejší chráničn hlavy, ani hrudníka, ale ruky zo zbranou. Bez nej je mu celé brnenie k ničomu." čakal, kým si vymením veci a zdvihol obrovskú kocku,iba s pomocou rúk, ktoré mu svietili na modro. "Pod, ukážem ty katakomby samuraiov." Takto začal moj 7 ročný tréning, trénig samuraia.časť tretia: štúdium
Lapal som po dychu a skrýval sa za oblúkom. v ruke som držal dosť polámanú katanu, ktorá by sa každú chvílu rozpadla aj bez mojej pomoci.
"čo sa deje, synovec.Už máš dosť?" Takto sa končil náš každodenný tréning. Potom prišlo na rad učenie o našej historii a schopnotiach, čo ma nebavilo.Príbehy o ninjoch boli zaujímavejšie. Síce to strýko neznášal, ale potajme som si ich čítal, aj o ich štýle boja. Usmial som sa pustil katanu. Zložil pečať a povedal. "Bushin no jutsu" Okolo mna sa zhmotnily dve ilúzie a ja som sa zasmial, zdvihol svoju katanu a rozbehol sa na strýka. Po chvílke sa ozval dutý úder a ja som sa prebral v miestnosti, z strýkom, naklánajúcim sa nado mnou.
"čo si to urobil?" Vykríkol na mna. Jeho tvár nabrala odtien brnenia, ktoré nosieval. Ešte nikdy som ho nevidel takto naštvatého. Začal som koktať a hladajúc odpoved, ktorá by to vystihla.
Odrazu ma zasiahla zadná strana dlane, tá, kde mal tvrdšie brnenie.
"Použil si ninja umenie, je to tak?" Jeho pstoj aj hlas vydávali ilúziu, že je nahnevaný, ale oči hovorili pravdu. Bola v nich zmes smútku a cti, niečo, čo sa nedá len tak prehliadnúť. SAdol si ku mne a tuho ma objal. "Synovče, slúbil som tvojemu otcovi, že ťa naučím brániť sa. Avšak ninja nie som a nemožem ťa to naučiť. Aj tak na to nemáš talent. Jediné,čo možem urobiť, je spraviť z teba samuraia. Pýtam sa ťa, dovolíš mi to?" Na to nebola iná odpoved, len áno. Odrazu sa postavil a prišiel ku vytríne, na ktorej bola zavesená katana. Puzdro bolo zošuchlé, odkrývalo svoje drevené vnútro. Rukoveť bola zastaralá, miestami až praveká. Avšak strýko na nu pozeral s nesmiernou úctou. Pomaly ku mne prišiel, zbran držiac ako dieta, čo môže každú chvílu spadnúť. CHytil rukoveťa vytiahol čepel. Teda iba časť čepele, ktorá bola zlomená hned pri nej. Neskrýval som pohrdanie, ale strýko sa na nu pozeral stále rovnako.
"Hantā" Povedal mi prvý raz v živote menom."Predstavujem ti rodiný poklad.
Toto je Mozashi, meč legiend."časť štvrtá: Mozashi a Kumo
Opäť som si prezeral čepel Mozashiho. JEdiný dôvod, prečo som ju už nezahodil, bolo kvôli strýkovím slovám:
Mozashi nie je meč, ktorý potrebuje čepel. To ty si jeho čepel, Sai. Premeriaval som si ho, z každého uhla. Najprv som si myslel, že čepel vystrelí po stlačený nejakého gombíka, ale žiadny tam nebol a už som začal pochybovať, že v tej dobe niečo také existovovalo. Kedže to bola zbran určená pre samuraiov, myslel som si, že stači ak do nej nashromaždím chakru. Síce zasvietila, ale nijaká čepel sa neukázala. Odhodil som ten kus dreva na podlahu a naštvane odišiel za strýkom. TEn sa len usmial a išiel z mnou do mojeho pokoja. Opatrne, zase s posvätnou úctou ho zdvihol a chytil do obidvoch rúk.
"Dobre synovec, ukážem ti, ako na to." Povedal mi a zavrel oči. Urobil presne to čo ja. Okolo rukoväte sa začal víriť modrý prach, aj ked ovela hustejší ako moj. Strýko otvoril oči a stále sa usmievajúc hovoril. "to, čo si skúšal ty, bolo zostrenie obyčajných katán. Ty si musíš ešte predstaviť tvar meča. Táto zbran je katalizátor, zlahčuje to. Nejak takto,aj ked silnejšie, to robia ninjovia."
Odrazu sa sformovala čepel, jasnej mdrej farby, až som musel prižmúriť oči. Odrazu ním strýko šmachol a pretal stôl, ktorý mi preniesol do izby.
"Toto dokážeš aj z normálnou katanou. Ale Mozoshi je iný. My samuraiovia sme vynikajúci v ovládaný chakry, pretože sa učíme iba jednu vec, nie 4 rôzne." odrazu sa v mojej izbe azval zvuk pílenia stroma.
Teraz strýko pomaly prešiel ceu stol, presekávajúc ho tak, akoby tam nič nebolo. "Teraz som pohyboval chakrou v neuveritelnej rýchlosti dokola. Vdaka tomu presekneš takmer čokolvek. Toto je schopnosť Mozoshiho a..." Odrazu všetko stíchlo a strýko padal na zem. Mozoshiho krása zoslabla až úplne zmizla. Rýchlo som si klakol ku strýkovi. "Sakra, zabudol som, že som na to už starý." Vravel strýko a triasol sa celým telom. Snažil som sa mu pomocť, ale jeho oči pomali potemnievali a srdce sa zastavovalo. Až ho úplne pohltila temnota. Strýko často trpel infarktami a preto sme museli robiť dlhé prestávky v ttréningoch. Odrazu som začul tichý vzdych "Kumo..." otočil som sa na jeho tvár, prestal sa snažiť rozpumpovať mu srdce. Na tváry mal blažený úsmev, presne ten, ked ma prvý krát videl....časť piata: nová éra
Pochovávanie strýka mi zabralo 2 týždne. žili sme sami a v okolí nebol nikto dosť blízky na účasť. Keby tu boli moji rodičia, možno by sa dostavili. Pár dní som len chodil po dome bez života. V noci ma prenasledovali naše posledné chvílky a strýkov úsmev Kumo.. Odrazu, mesiac po smrti strýka, som sa postavil a vošiel do jeho miestnosti. Nedokázal som potlačiť úsmev ani slzy. Príliš som tu cítil jeho prítomnosť. Postavil som sa pred vytríny, kde stáli jeho meče. Jeho brnenie aj najoblúbenejší meč som pochoval spolu s ním. Muž by nemal odísť bez cti. Zastavil som za pri Mozashimu. Vytiahol som ho a položil na zem, rovnako aj inú, novú katanu a nakoniec brnenie, symboli samuraia. Poklakol som pred nich a začal si ich nasadzovať. O chvílku tam stál niekto iný. Stál tam samurai. Dalšie veci bola taška zo zásobami na cestu. Na cestu do Kumogakure no sato. Celý mesiac, od strýkovej smrti, som netrénoval. Nečakal som na nijaký rituál. Len som kráčal, neobzrejúc sa na dom. Cesta bola tažká, náročná, ale využíval som ju na tréning s Mozashim. Odrazu som stál pred bránami oblačnej, predo mnou stráž s čiernou pokožkou. Pomaly som sa dotkol Mozashiho a vytiahol ho. Nežne, ako dieta. Po chvílke sa ozval zvuk pílenia...
Moja nová éra sa začala..Obrázok: tie uši si nevšímajte 
Naposledy upravil adop1011 dne Sat Feb 19, 2011 11:14 pm, celkově upraveno 3 krát | |
|
Light
Kage - Moderátoři
Počet příspěvků : 271
Body : 5366
První přihlášení : 06. 02. 11
Věk : 31
Bydliště : Někde určitě.
Informácie o Postavách
Postava 1 : Saitou Yakumo
Postava 2:
Postava 3:
| | Předmět: Re: Hantā Suwaia Tue Feb 15, 2011 7:56 pm | |
| Tak ono to zase tak dlouhý není... Nemám rád, když někdo přehazuje řádky, já mám radši když se píše a píše, bez mačkání enteru. Ale jo jinak je to dobrý, překonal ses. Btw: Do budoucna doporučuji omezit přímou řeč, kazí to tam.  | |
|
Light
Kage - Moderátoři
Počet příspěvků : 271
Body : 5366
První přihlášení : 06. 02. 11
Věk : 31
Bydliště : Někde určitě.
Informácie o Postavách
Postava 1 : Saitou Yakumo
Postava 2:
Postava 3:
| | Předmět: Re: Hantā Suwaia Mon Feb 21, 2011 11:51 pm | |
| Je to dobré, ale životopis mě teda zklamal. Začátek byl dobrý a dokonce jsem se i v jedné pasáži usmál, pak přišlo to s tím legendárním mečem, myslel jsem jaká to nebude pecka a ono to skončilo takhle na prd. No nevadí i tak je to pěkné a proto ti nemůžu dát nic jiného než..
POVOLENKU | |
|
