Jméno: Yuki
Přijmení/klan:Yamata
Podstata:Kuteiton- arktický element, vyvinul sa z jej Fuutonu a suitonu
Fuuton
Suiton
Věk:14-17 (?) sama nevie
Národ:zem vody
Vesnice:neznáme, momentálne Kirigakure no sato
Povaha:Ochraňující, přátelská,
Zbraně/výbava:ZVN, asi 6 malinkých výbušných lístkov ktoré síce nie sú silné ako normálne výbušné lístky, ale úplne stačia na zabitie človeka poprípade roztrhanie na kusy, (použil ich aj tretí Hokage pri boji s Orochimarov a prvým / druhým Hokage), Senbony
Techniky:Meno: Kuteiton ---
Rank: C-A
Popis: užívateľ spraví dve pečate a z úst vytvorí techniku podobnek Goukakyuu no jutsu, s tým rozdielom že tu vytvorí veternú guľu ktorá mrazí všetko, čo jej príde do styku, pri len sekunde dotyku tomu nepriateľovi abo niekomu omrzne časť tela ktorú technikou užívateľ zasiahol. Technika na ranku A má hodne silné mrazivé účinky, stačí aby sa ina obtrela o nepriateľa a tá časť tela mu okamžite znecitlivie a omrzne, ak by touto technikou niekto schytal priamo tak by bol pravdepodobne na mieste mŕtvy.
Meno: Kuteiton ---
Rank: C-B
Popis: Yuki vytvorí tri pečate a okolo nej začne víriť vzduch ktorý je extrémne ľadový, v poli tejto techniky (je celkom malé) rýchlo zamŕza v podstate hocičo, tiež je to dosť dobrá obrana proti Katonu aj keď nie ako Suiton.
Meno: Kuteiton ---
Rank: D-B
Popis: Yuki pri dotyku nechá nejakú vec zamrznúť (chvíľu to trvá aj keď nie zas tak dlho), myslí sa pri dotyku ruky alebo časti jej tela ktorá nie je pod oblečením.
Meno: Oboro bushin no jutsu
Rank: D
Popis: vytvorí mlžné klony, pri dotyku sa nerozpadnú no v podstate nie sú ani hmotné a stoja len minimum chakry
Meno: Kuteiton ---
Rank: S
Popis: Vytvorí veternú kupolu z kuteitonu okolo nepriateľa alebo okolo Yuki, znova je to extrémne ľadový vzduch, pôsobí ako vinikajúca obrana alebo zdržovacia technika keďže všetko čo sa dostane do víru techniky (myslí sa na jej okraj keďže v strede je takmer bezvetrie) začne zamŕzať extrémne veĺkou rýchlosťou, túto kupolu tiež môže zmrštiť do seba alebo naopak roztiahnuť. Trvá len veľmi krátko kým ju vytvorí a tak je šanca na uniknutie z tejto techniky minimálna
Meno: Fuuton: Atsugai
Rank: B
Meno: Kage bushin no jutsu
Rank: B
Meno: Kuteiton bushin no jutsu
Rank: B-A
Meno: Hachimon
Rank:S /prvých 5 brán, vie ich otvoriť iba pomocou chakry a nie len pomocou sily ako Gay a Lee)
Meno: Kuteiton...
Rank: S
Popis: Na túto techniku ani netreba vytvoriť pečate, jej telo zrazu začne vydávať taký neuveriteľne silný mraz že všetko čo je v jej bezprostrednej blízkosti zmrzne až do úplnej hĺbky a je v podstate jedno čo je to za materiál.
Meno: Fuuton: Daitopa
Rank: C
Meno: Suiton Mizurappa
Rank: C
Meno: Kuteiton Ken
Rank: C
Popis: Vytvorí v ruke rotujúci prúd extrémne ľadového vzduchu ktorý síce nezastaví normálnu katanu, ale v kľude prejde cez hocijakú obranu a pri dotyku s živým organizmom aj s inými vecami ich zamrazí, môže spôsobiť vážne vnútorné omrzliny ako aj vonkajšie. Zastaví niečo ako letiaci kunai alebo tak vďaka vzduchu a keď sa táto technika použije v kombinácii s mečom tak je na úrovni Fuutonového chakra-ostria
Meno: Suiton: Suijinheki
Rank: B
http://naruto.wikia.com/wiki/Water_Release:_Water_Encampment_WallMeno: Kirigakure no jutsu
Rank: D
Meno: Mizu Bunshin no Jutsu
Rank: C
Meno: Suirō no Jutsu
Rank: C
Oblečení:V hocijakom počasí toho Yuki moc nenosí, môže za to veľmi nízka teplota jej tela a aj to že je navyknutá na extrémne nízke teploty. (viz obrázok)
Vzhled:Je takého malého vzrastu, štíhla, dlhé svetlo modré až azurové vlasy ktoré má zviazané do dvoch copov, modré až azúrové oči (viz obrázok)
Váha:43
Výška:147
Umění se zbraněmi:5 (pasívne) na dialku 3-4
Kekkei Genkai:Kuteiton
Popis Kekkei Genkai:Arktický element, element mrazu
Zaměření: kg ninjutsu / taijutsu
Příběh: Yuki sa narodila v ďalekom kraji ktorý sa nachádza niekoľko desiatok kilometrov od ostatných dedín. Bolo to na pomaly zabudnutej časti ninja kontinentu, tam kde dennodenne vládol mráz, sneh a ľad, bolo to v dedine Yukigakure no sato. V ten deň husto snežilo, fúkal štipľavý studený vietor a všade vládla neznesiteľná zima. V jednej domácnosti to bol však radostný okamžik, pretože sa im narodilo modrooké dievčatko. Pôvodne sa ani netušilo že by toto dievča malo mať nejakú zvláštnu silu ktorá sa v klane objavovala tak jeden krát za celú generáciu. Vychovávali ju odmalička ako obyčajné dieťa, obyčajnej rodiny ktoré sa malo v istom veku stať ninjom. Dali jej meno Yuki, jej rodičia ani nevedeli prečo no možno to bolo kvôli tomu že sa im páčilo, tiež malo čo robiť s názvom dediny. Prvé roky svojho života strávilo ako každé iné dieťa v dedine, rodičia ju rozmaznávali, priatelia ju mali radi a našlo sa len minimum ľudí ktorý ju nenávideli. Prvé slová a kroky už mala dávno za sebou, na hlave jej vládli svetlomodré až azúrové vlasy ktoré si nikdy nechcela dať ostrihať, mala za sebou aj prvú takú tú menšiu lásku ktoré mávajú deti keď sú ešte v škôlkach. Mala presne sedem rokov keď sa u nej prvý krát objavil náznak sily, teda lepšie povedané kekkei genkai ktoré v nej driemalo. Keď sa na to prišlo tak s toho boli všetci paf.. všetci okolo nej lietali a snažili sa vyvolať podnety na ktoré by jej kekkei genkai reagovalo, proste ho nejak prebudiť ako to býva u sharinganu. Aj po celom roku čo sa o to snažili tak sa im to nepodarilo, ten náznak kekkei genkai sa už neukázal a tak si mysleli že to bol len nejaký bluf.. alebo náhoda či zhoda okolností. Tak sa Yuki už ďalej nezaoberali a ona znova začala žiť svojím normálnym kludným životom, to však nemalo ostať navždy. Prešli ďalšie dva roky, Yuki už mala deväť a začala sa učiť ako byť správnym ninjom z Yukigakure. Bola na jednej skúšobnej misii ďaleko od dediny, bolo to v niečom ako horách, všade bol samozrejme ľad a sneh a bolo niekoľko stupňov pod nulou, nebo ale bolo jasné, slnko svietilo a vyzeralo to ako výborný deň na tréning. Nebola tam však pochopitelne sama, bol tam aj jej vyučujúci a asi desať zvyšných deciek v jej veku ktoré sa učilo umeniu shinobi. Celý deň prebiehal v pohode, už sa zbližovalo k večeru a teplota klesla o pekných pár stupňov, tak sa sensei rozhodol tréning ukončiť a odviesť decká domov. Problém však nastal takmer hneď po tom, čo odišli z toho miesta. Jediná ktorá tam ostala bola práve Yuki, už si ani nepametá čo tam hľadala, možno že to bol nejaký osud či čo. No prihnala sa takmer v zlomku sekundy obrovská snehová búrka ktorá Yuki doslova oddelila od zvyšku skupiny. Vlastne ju doslova odfúklo niekam dole do vody, mala však to šťastie že namiesto vody spadla na kus ľadu ktorý sa odlomil z pevniny a vyplával dosť slušnou rýchlosťou bohvie kam. Yuki si vtedy celkom škaredo poškodila hlavu a tak na mieste odpadla, keď sa prebudila tak bola celá premrznutá a stále sa nachadzala na kuse ľadu, vlastne mala štastie že mala na sebe toľko teplého oblečenia inak by isto umrzla. Pomaly sa postavila a bolo jej jasné že sa do Yukikagure tak skoro nedostane, nachádzala sa niekde na pobreží nejakého zmrznutého oceána a všade naokolo bol sneh a ľad, tiež tam boli hory a ona sa trocha zhrozila pretože si spomenula kde vlastne je, teda aspoň odhadom keďže v tejto časti kontinentu nikdy nebola, vlastne tu nikdy nebol takmer nikto z Yukigakure, nachádzala sa na druhej strane hôr čo znamenalo niekoľko stoviek kilometrov od Yukigakure. Nevedela ktorým smerom je jej dedina, nemala v podstate takmer žiadne jedlo a jediná voda bola tá, ktorá vytekala z horských pramienkov a mávala celkom mizivé teploty. Prvé dni takto osamote Yuki takmer zabili, zužoval ju hlad, mráz a často musela utekať pred divými zvieratami ako boli artické medvede, líšky a svorky artických vlkov. Neskôr sa však ako tak v týchto podmienkach naučila žiť, naučila sa jesť v podstate všetko čo volakedy bolo živé, problém bol však v tom, že si napríklad také mäso nemala nikde ako zohriať a tak ho musela jesť surové, prvých pár krát sa s toho dovracala a bola hladnejšia viac než pred tým. To platilo aj o vode, musela ju vždy piť ľadovú teda úplne studenú a jej zdraviu to niekedy nerobilo moc dobre, často sa stávalo že aj niekoľko dní preležala v chladnej jaskyni s horúčkami no vždy sa s toho po nejakom čase dostala. Raz sa jedného ďalšieho mrzutého a studeného dňa stalo že ju začala naháňať svorka vyhladovaných vlkov, nič moc vlastne sa to stávalo takmer každý deň. Inokedy by s nimi Yuki bojovala a po tom ich asi zožrala no teraz ich bolo približne dvadsať a ona nebola žiadny superhero. Dohromady vedela jednu fuutonovú techniku ktorú sa naučila ešte v Yukigakure a už ju taký pekný rok nepoužila. Takto pred nimi utekala približne dva dni, celkom ju to štvalo no nemala na výber, jej vydrž a schopnosť znášať zimu sa počas času čo tam strávila vyšplhala na úplný vrchol, sneh ani mráz jej už takmer vôbec nevadil, niečo ako horúčku nezažila pekných pár mesiacov a surové studené mäso z ľadovo studenou vodou jej tiež nerobili žiadny problém. Tak mala pred vlkmi celkom náskok keď tu ju nepripravenú zastihla snehová búrka a viditeľnosť klesla pod nulu, bola nútená stiahnuť sa do najbližšej jaskyne no to bola celkom chyba. Zaspala tam totiž a zobudil ju zvuk vrčania niekde pred jaskyňou. Rýchlo z nej vybehla aby tam nebola ako v pasci no obkolesilo ju niekoľko vlkov, boli asi šiesti a všetci pripravený zabíjať. Prvých dvoch sundala holými rukami, polámala im väzy alebo ich proste ukopala do hlavy k smrti, ona však tiež schytala niekoľko nepríjemných zranení, mala jednu celkom veľkú ranu od zubov na boku ktorá jej krvácala a sťažovala dýchanie, mala tiež pohryznutú nohu na tej istej strane a aj pravé rameno, tiež bola hodne doškriabaná snáď po celom tele. Vlkov však stále ako keby pribúdalo. Už sa jej podarilo zmárniť ďalších troch no tých vystriedali iný. Keď už ležala na zemi v kaluži svojej vlastnej krvi a v rukách mala telo ďalšieho mŕtveho vlka tak to pre ňu nevyzeralo najrúžovejšie. Rýchlo ho odhodila no už nevedela vstať, vlkov bolo už iba nejak 5 no rozhodli sa na ňu zaútočiť všetci naraz. V tom si spomenula na tú jednu techniku ktorú sa naučila ešte na akadémii a v rýchlosti no zo značnými bolesťami spravila zopár pečatí. "Fuuton: Daitopa!" šepla hrdelne čo bol tiež výkon keďže hodnú chvíľu s nikým nerozprávala. To čo sa však stalo malo od pôvodnej techniky celkom ďaleko, síce sa do vlkov oprel vietor ktorý bol schopný v pohode zvaliť strom no v tomto bolo niečo iné. Mohol za to fakt že vlci zozačiatku vzdorovali vetru aj keď proti nemu nemali žiadnu šancu, no po pár sekundách proste stuhli, umrzli, tá technika v sebe nosila mráz ktorý bol schopný behom pár sekúnd. dvoch maximálne troch zamrznúť polárnych vlkov ktorý boli na ľad sneh a mráz zvyknutý. To už sa však Yuki začal zahmlievať zrak, pomaly začínala upadať do bezvedomia keď započula štekot, pomyslela si že sú to ďalší vlci a je s ňou nadobro ámen. Zobudila sa približne o týždeň v teple a pomaly celé telo mala obviazané obväzmi, prvú osobu ktorú uvidela bol práve jej otec ktorý sedel kúsok od nej a hladil ju po hlave. Znova sa po vyše dvoch rokoch v divočine nachádzala v Yukigakure .. znova doma. Otec jej však vysvetlil že len čo sa zotaví tak ju pošle do Kirigakure no sato, v Yukigakure totiž zúrila niečo ako menšia občianská vojna o moc a otec nechcel Yuki do tohto boja miešať. Videl jej boj s vlkmi, videl aj jej unikátny element ktorý nazval Arktický element. O niekoľko rokov na to sa už Yuki nachádza v Kirigakure no sato, má za sebou akadémiu v tejto dedine a patrí medzi tých silnejších geninov z dediny.
Obrázek: ZvláštnostiJe zvyknutá na extrémne podmienky, (dlho bez jedla, bez vody, celý deň aj viac bez spánku na úteku abo tak, tiež na extrémne nízke teploty), sama o sebe má tak 30 stupňov. Jej otec na ňu umiestnol pečať vďaka ktorej stratila všetky spomienky na Yukigakure a život pred tým než vstúpila do Kirigakure